Ako na efektívne zaštipovanie paprík, hnojenie a zalievanie

Naposledy aktualizované 10. augusta 2023

Starostlivosť o papriky je kľúčovým faktorom na zabezpečenie bohatej úrody týchto obľúbených plodín. Správna starostlivosť zahŕňa zaštipovanie paprík, hnojenie a zalievanie. Tieto postupy nielenže podporujú silné a vitálne rastliny, ale taktiež zvyšujú výnosy a kvalitu plodov. V tomto článku vám predstavíme, ako a kedy vykonávať zaštipovanie paprík, ako ich efektívne hnojiť, ako zaistiť ich optimálne zalievanie a kedy je vhodný čas na zber plodov.

Čo je to paprika?

Paprika je rastlina z čeľade baklažánov (Solanaceae) a je známa svojou charakteristickou sladkou alebo mierne pikantnou chuťou rôzne farebných plodov. Jedná sa o jednoročnú rastlinu, ktorá je pestovaná pre svoje dužinaté plody, ktoré sú často používané v kuchyni na prípravu rôznych jedál.

Pochádza z Ameriky a bola privezená do Európy po objavení Nového sveta Krištofom Kolumbom. Odvtedy sa stala obľúbenou zeleninou a dnes sa pestuje po celom svete. Existuje mnoho odrôd papriky, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou plodov. Môžete nájsť zelené, žlté, oranžové, červené a dokonca aj fialové papriky.

Plody paprík sú bohaté na vitamín C a ďalšie antioxidanty, ktoré prispievajú k posilneniu imunitného systému. Je tiež zdrojom vitamínov A, E a K a obsahuje minerály ako draslík a horčík. Vďaka svojej chuti a výživovým hodnotám je paprika často zaraďovaná do rôznych receptov a pokrmov.

Pestovanie paprík nie je zložité a môžete si tak vypestovať svoje papriky aj u nás. Pestovať sa dajú na záhrade aj napríklad na balkóne v kvetináčoch. Dôležitá je správna starostlivosť o rastliny, ktorá zahŕňa efektívne hnojenie paprík, optimálne zalievanie a pravidelné zaštipovanie paprík. Pokiaľ budete tieto techniky dodržiavať, môžete sa dočkať veľkej úrody chutných plodov.

Zalievanie paprík

Ako zalievať papriky? Správne zalievanie paprík je kľúčové pre ich zdravý rast a plodnosť. Papriky potrebujú pravidelnú zálievku, ktorá udržuje ich pôdu vlhkú, ale nepremokrenú. Odporúča sa zalievať papriky mierne, ale často. Ideálne je zalievať ich pri každom vyschnutí hornej vrstvy pôdy. Dbajte však na to, aby pôda nevyschla úplne medzi jednotlivými zálievkami.

Zalievanie by malo smerovať ku koreňom rastlín, nie na ich listy. Zalievanie listov a celých rastlín napomáha k vzniku plesní a hniloby, pokúste sa tomu teda vyhnúť. Najvhodnejšie je zalievanie v ranných alebo večerných hodinách. To umožňuje rastlinám vstrebávať vodu počas dňa a predchádza prílišnému odparovaniu v horúcich podmienkach.

Zaštipovanie paprík

Ako sa zaštipujú papriky? Zaštipovanie paprík je dôležitou technikou na podporu ich rastu a plodnosti. Zaštipovanie sa vykonáva odstránením vrcholového púčika rastliny. Tým sa podporuje vetvenie a tvorba bohatšieho kvetenstva a plodov. V ideálnom prípade by ste mali vykonať prvé zaštipovanie, keď rastlina dosiahne výšku asi 20 cm. Odstráňte vrcholový púčik a nechajte rastlinu rozvetviť sa. Zaštipovanie vykonávajte rukou alebo pomocou ostrých čistých nožníc.

Mohlo by vás tiež zaujímať, ako a kedy vykonávať zaštipovanie paradajok.

Hnojenie paprík

Správne hnojenie je dôležité pre zabezpečenie živín potrebných pre zdravý rast a vývoj paprík. Pred výsadbou paprík je dobré pripraviť pôdu pridaním organického hnojiva do pôdy. To poskytne rastlinám základné živiny a vylepší kvalitu pôdy.

Kedy začať hnojiť papriky? Prvé hnojenie paprík prebieha už pri výsadbe. Do jamy vytvorenej na zasadenie papriky nasypte menšiu hrsť hnojiva, zahrňte trochou hliny a potom zasaďte rastlinu. Použite vyvážené hnojivo bohaté na dusík, fosfor a draslík (NPK hnojivo). To podporí rast koreňov a celkový rozvoj rastliny.

Papriky vyžadujú tiež pravidelné hnojenie počas ich rastu. Odporúča sa aplikovať hnojivo raz za 2 až 4 týždne, v závislosti od konkrétnych potrieb rastliny.

Na hnojenie paprík používajte hnojivo, ktoré obsahuje potrebné živiny, ako je dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Môžete použiť aj organické hnojivá, ako je napríklad kompost alebo hnojivo z morských rias.

Papriky a prievan

Papriky sú teplomilné rastliny citlivé na prievan. Prúd studeného vzduchu môže poškodiť ich listy a spomaliť rast rastlín. Rastliny preferujú stabilné a teplé podmienky.

Ako zabrániť prievanu? Najdôležitejší je výber vhodného miesta na stávkovanie. Umiestnite papriky na chránené miesto, ktoré ich ochráni pred silným vetrom a priamym prúdom vzduchu. Ideálne je umiestniť ich na slnečnú stranu domu, plotu alebo do výsadbového boxu. Výhodnou voľbou je tiež stávkovanie do skleníka alebo pareniska.

Ak žiadne také miesto k dispozícii nemáte, môžete prievanu zabrániť rôznymi ochrannými prvkami. Pomôcť vám napríklad môže priehľadná fólia natiahnutá na tyče okolo paprík alebo ohrádka vytvorená zo starých okien.

Zberanie paprík

Kedy žať papriky? Kedy presne žať papriky závisí od odrody a ich zrelosti. Papriky môžu byť zberané, keď dosiahnu plnú veľkosť a ich farba sa zmení na zrelú. Zrelé papriky majú intenzívnejšiu farbu a ich dužina je plná chuti.

Väčšina paprík zelených odrôd postupne dozrieva na žltú, oranžovú alebo červenú farbu. Ak máte radi pikantnejšiu chuť, môžete žať papriky už vo fáze, keď sú zelené. Ak preferujete sladkú chuť, nechajte ich na rastline dlhšie, kým nezačnú dozrievať a nezískavajú intenzívnejšiu farbu.

Väčšina paprík potrebuje približne 60 až 90 dní od výsadby do dosiahnutia zrelosti. 

Pri zbere paprík ich opatrne odstrihnite alebo odtrhnite od rastliny. Použite ostrý nôž alebo prsty a znížte riziko poškodenia rastliny. Pokiaľ niektoré plody nie sú ešte zrelé, nechajte ich na rastline dlhšie a zberajte ich postupne, keď dozrejú.

Škodcovia a choroby paprík

Papriky môžu byť náchylné k rôznym chorobám a škodcom, ktoré môžu ovplyvniť ich rast a úrodu. Je dôležité byť o týchto problémoch informovaný a prijať preventívne opatrenia, aby ste ochránili svoje rastliny. Tu je prehľad niektorých najčastejších chorôb a škodcov paprík a spôsoby, ako sa im brániť:

Choroby paprík

• Pleseň šedá: Táto pleseň môže postihnúť kvety, plody a listy paprík. Jej príznaky zahŕňajú šedavý povlak na rastline, hnednutie a hnilobu plodov. Proti plesni šedej je dôležité udržiavať rastliny suché, zaistiť dobré vetranie a odstrániť postihnuté časti rastliny.
• Hubové choroby: Napríklad hubové choroby ako antraknóza, pleseň listov alebo rakovina koreňov môžu postihnúť papriky. Pravidelná kontrola rastlín a odstránenie postihnutých častí pomáha obmedziť šírenie týchto chorôb. Pri výsadbe je tiež dobré použiť zdravé a odolné sadenice.
• Vírusové choroby: Vírusové choroby, ako je mozaika papriky, môžu spôsobiť deformácie listov a plodov, a znížiť výnos rastliny. Je dôležité používať zdravé semená a zabrániť prenášaniu vírusov škodcami, ako sú vošky alebo biele mušky. Pri podozrení na vírusovú infekciu je najlepšie odstrániť postihnuté rastliny, aby sa zabránilo šíreniu.

Škodcovia paprík

• Vošky: Vošky môžu napádať papriky a nasávať šťavu z listov a stoniek, čo spôsobuje žltnutie, deformácia a zakrútenie rastliny. Je možné použiť biologické prostriedky, ako sú prirodzení nepriatelia vošiek, alebo aplikovať insekticídy, ak je napadnutie silné. Vyskúšať tiež môžete domáci postrek na vošky z octu či sódy.
• Biele mušky: Biele mušky sú ďalším častým škodcom paprík. Podobne ako vošky, aj biele mušky nasávajú šťavu z rastliny a môžu prenášať vírusové choroby. Kontrola populácií bielych mušiek môže zahŕňať použitie biologických prostriedkov, ako sú parazitné osy, alebo insekticídy.
• Slimáci: Slimáci môžu napádať mladé papriky a ujedať listy a plody. Proti nim je možné použiť pasce na slimáky, ako sú misky s pivom, alebo aplikovať ochranné prostriedky, ktoré ich odradia.