Bona fides je latinský výraz, ktorý v právnom kontexte znamená „v dobrej viere„. Ide o princíp, ktorý sa uplatňuje najmä v oblasti zmluvného práva a hovorí, že účastníci zmluvy majú povinnosť konať v dobrej viere a úprimne.
„V dobrej viere je ten, kto je dôvodne presvedčený o oprávnenosti svojho konania. Ak o neoprávnenosti svojho konania vedel, alebo objektívne vzhľadom na všetky okolnosti vedieť mal, v dobrej viere byť nemôže.“ Dušan Hendrych
Keď niekto koná „bona fides“, znamená to, že koná bez zlého zámeru, podvodu alebo klamu. Tento princíp je dôležitý pre udržanie dôvery a stability v obchodných transakciách a zmluvných vzťahoch.
Príklad Bona fides
Predstavte si, že Alice predáva svoje auto Bobovi. Pokiaľ Alice v dobrej viere informuje Boba o všetkých známych vadách auta a nedáva mu falošné informácie o stave vozidla, jedná sa o jednanie „bona fides“. Bob môže mať dôveru v to, že Alice koná férovo a úprimne. Naopak, ak by Alice úmyselne zamlčala vážne problémy s autom, konala by v rozpore s princípom „bona fides“ a mohla by sa stať zodpovednou za škodu, ktorá by Bobovi vznikla.
Iveta Soukalová pracuje ako webár a SEO špecialista. Tvoria weby a stará sa o ich obsah a kvalitu. Miluje knihy a rada precvičuje svoju slovnú zásobu a znalosti písaním rôznych textov.